Privilegované

postavenie

manikérok

         Pätnásťtisíc rokov pred Kristom používal pračlovek mušle a lávové kamene nielen na prípravu jedla

a stavbu obydlí. Archeologické nálezy pochádzajúce zo Severného Turecka poukazujú na skutočnosť, že ľudia

doby kamennej servírovali čerstvo zabitú zver iba so zvlášť upravenými rukami a opracovanými nechtami.

         Aj keď sa nám zdá ich životný štýl nesofi stikovaný, márnivosť sa stala matkou vynaliezavosti a malé hrubé

mušle poslúžili k tvarovaniu nechtov a lávové kamene /pemza/ k vyhladeniu tvrdej kože na rukách a nohách.

     Záľuba v upravených nechtoch nesúvisí len s dobou, ale aj s kultúrou – manikúra vytvorená pomocou ozdôb z plátkov

zlata bola objavená v babylonských hrobkách z doby 3200 rokov pred n. l. V hrobkách boli dokonca nájdené aj

pozostatky manikérok egyptského kráľovského dvora, čo dokladá, že vo svojej dobe sa tešili

privilegovanému postaveniu.

     Alexander Veľký píše o ženách zo Stredného východu farbiacich si nechty hennou

a o indických ženách používajúcich medenočervenú živicovú látku získavanú z hmyzu len na to, aby si ňou mohli

farbiť špičky prstov a chodidiel. Dochovali sa dokonca zmienky o svadobných zvykoch z biblických dôb,

keď sa dlane nevesty zdobili prikladaním hennou napustenej kože, ktorá vytvárala

jemne tónovaný dezén.

VEC VYVOLENÝCH

    V dobách, keď muži vládli svetu nehralo farbenie nechtov úlohu v rozlíšení pohlaví.

Dnes je znakom ženskosti. Farebné nechty tvorili súčasť uniformy rímskych a babylonských

vojakov, ktorí sa česali, robili si manikúru a tónovali si pery predtým, ako sa zoradili pred

bojom.

     Manikúra mala aj svoju sociálnu funkciu, skladala sa z dvoch černidiel a použitie jedného alebo

druhého signalizovalo postavenie v spoločnosti. Čierna bola znamením vyvolených, zatiaľ čo

zelená označovala masy nižších tried. Starí Egypťania používali celé spektrum farieb ako kód

spoločenskej príslušnosti, temné plné tóny boli vyhradené pre kráľovskú rodinu, služobníctvo

mohlo používať len pastelové odtiene. V Európe prepadla farbeniu nechtov anglická vyššia

trieda v 18. storočí.

FARBA, FARBA FARBIČKA

     Egyptská kráľovná Kleopatra nedala dopustiť na hennu, aby docielila svojich terakotových

pazúrov. V Stredozemí manželka rímskeho cisára Nerona Poppaea k farbeniu nechtov

namiešala kombináciu „dračej krvi“ a jahňacieho tuku.

Henna však zostala líčidlom až do 17. storočia, keď ženy v Oriente vynašli rafi novaný

spôsob vstrekovania organického farbiva do nechtového lôžka, aby im rástli už farbené nechty.

      Skutočnou revolúciou bol rok 1917, keď bol predstavený prvý tekutý ružový lak na nechty.

V roku 1920 sa dali zakúpiť laky na nechty vo všetkých drogériách a lekárňach na svete,

kde prioritu zohrával odtieň červenej.

MODERNÁ MANIKÚRA

     Obyčajný nechtový záder, na odstránenie ktorého si kráľ Ludvík XV. objednal doktora Sitssa,

stojí pri zrode modernej manikúry. Doktor Sitss vytvoril starostlivosť o ruky s použitím

pomarančového drievka prebratého z dentálnych nástrojov. Komercializácia starostlivosti

o ruky sa rozmohla na prelome 19. a 20. storočia, keď fi rmy začali zásobovať ženy jednoduchými

aj luxusnými sadami starostlivosti o nechty.

     Sady obsahovali leštiaci púder, leštenku, krém na ruky a pomarančové drievko.

Rozkvetom záujmu starostlivosti o ruky sa produkty vylepšovali pridaním lesku na nechty,

čím sa vylepšoval celkový vzhľad.

SILNEJŠIE A DLHŠIE

     Dĺžka nechtov bola vždy určovaná kultúrou a nie časom. Za vlády čínskej dynastie Ming /1368

– 1644/ si šľachtičné nechávali rásť nechty až do dĺžky 25 centimetrov ako znak skutočnosti, že

nemusia pracovať. Ak sa nepodarilo dopestovať dlhšie nechty, umelé sa nalepovali na konce

prstov tak, aby ich predĺžili a spevnili.

     Čínskych mužov symbolizovali dlhé nechty mužnosťou a chránili ich od zlého.

Číňania používali k spevňovaniu ryžový papier, z francúzska sa do USA dostala metóda prikladania plátna

a papiera z čajového vrecka, ktorý sa následne fixoval silným nánosom laku.

AKRYL

     Ženská móda a skrášľovanie otvorila a rozšírila obzory, každý chcel mať skvostné nechty,

ale vypestovať ich bolo ťažké, a tak sa hľadali alternatívne spôsoby. Vznikali nechtové banky

a skutočné nechty sa nalepovali k docieleniu predĺženia. Nástavce sa prelepovali hodvábnym

papierom. Legenda vzniku akrylovej histórie hovorí o zubárovi, ktorý zamaskoval ohryzené

nechty svojej ženy akrylovým dentálnym prípravkom. Písal sa rok 1960 a chemici začali

predávať akryl manikérkam a nechtový priemysel vstúpil do dnes zabehnutých koľají. Jedinou

pretrvávajúcou nevýhodou je nepríjemný zápach.

UV GEL

     Alternatívou akrylu sa v 80-tych rokoch stal gél. Kvalita však nezodpovedala požiadavkám trhu

a pomaly sa vytratil z kozmetického trhu. Až v 90-tych rokoch vylepšená technológia vrátila

UV gél späť do hry.

NÁVRAT K PRÍRODE

    Celosvetové kúpeľníctvo zatienilo na prelome storočí umelú starostlivosť a do popredia sa

dostala prírodná manikúra. Nová „SPA“ manikúra, servis na úrovni a požadovaný luxus prinášajú

žiadaný profi t pre zákazníkov a prosperitu pre maloobchod a manikérky, zároveň otvára nové

a sľubné horizonty do budúcnosti.